Poplatky v zmysle autorského zákona platené viacerým inštitúciám

V riešení
Opis problému: 

V zmysle autorského zákona je naša firma povinná platiť za reprodukciu autorských hudobných diel viacerým organizáciám, ktoré zastupujú autorov (SOZA, OZIS, LITA, ...)

Návrh riešenia: 

Platby len 1 platbou napr. odboru Min. kultúry SR, odtiaľ distribúcia umelcom.

Zodpovedajúci zákon: 
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)
Oblasť legislatívy: 
R Umenie, zábava a rekreácia
Poznámka: 
v súvislosti s úlohou prijatou uznesením vlády č. 153/2013: „iniciovať rokovania s organizáciami kolektívnej správy v SR a zástupcami podnikateľského prostredia za účelom zjednodušenia postupu pri realizácii platieb za odmeny v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov“ sa uskutoční dňa 27.8.2013 rokovanie generálnych riaditeľov Ministerstva kultúry SR a Ministerstva hospodárstva SR so zástupcami organizácií kolektívnej správy, ktoré na základe autorského zákona zbierajú poplatky súvisiace s autorským právom. Cieľom rokovaní bude uľahčiť a zjednotiť podnikateľským subjektom platby za použitie audiovizuálnych diel.

Komentáre

Autorske "vypalnictvo", ako sa ludovo tento problem nazyva, dviha mandle podnikatelom vo vsetkych prevadzkach. Stav ma podobnu charakteristiku, ako napr. problematika stravnych listkov - prisposobenie legislativy na mieru preferencnej skupine, resp. vytvorenie umeleho biznisu pre tuto skupinu (emitenti gastrolistkov, vybercovia autorskych poplatkov) na zaklade prijatia preferencnej legislativy.
Najcistejsim riesenim by bolo, aby sa z raz legalne zakupenej hudby neodvadzali uz ziadne dalsie poplatky, pokial audiovizualny obsah nie je primarnou podnikatelskou cinnostou (radio, TV). Do restauracie predsa nikto nechodi pocuvat hudbu, ludia sa tam chodia najest, do hotela sa chodia vyspat, do obchodu nakupit - je nezmysel hodnotit posudzovat hudbu v takychto prevadzkach ako verejne sirenie diela.

V tom pripade Vam nie je jasny pojem dusevneho vlastnictva. Presne ako ste vraveli: Do restauracie predsa nikto nechodi pocuvat hudbu, ludia sa tam chodia najest, do hotela sa chodia vyspat, do obchodu nakupit - je nezmysel hodnotit posudzovat hudbu v takychto prevadzkach ako verejne sirenie diela. Takze venujte sa danej podnikatelskej cinnosti, ku ktorej hudbu nepotrebujete. Tu sa jedna o sirenie dusevneho vlastnictva, majetku, ktoreho majitelom je autor a nie vy. Je to na Vasom slobodnom rozhodnuti, ci budete hudbu pustat alebo nie. Tiez nepouzivam Vase auto na prepravu.

Asi ste necitali celkom moj prispevok. Pisem o tom, aby sa neodvadzali dalsie licencne poplatky tam, kde je hudba raz legalne kupena a nevyuziva sa primarne na podnikatelsku cinnost. Vy ste si moje auto nekupili, preto ho nemate co pouzivat na prepravu, ja som si hudbu legalne kupil, preco by som mal z nej odvadzat dalsie licencne poplatky, pokial, ako pisem, podla mna nedochadza k masovemu sireniu, ziskavaniu zarobku pomocou hudby a pod.?
Mozno je namieste otazka, ake prava alebo co si vlastne kupujem samotnym nakupom hudby ako pravnicka osoba? A ak sa ma presadzovat licencny system, ci je pozadovanie nadobudacej ceny za hudbu v tomto pripade opravnene.

Autor je autorom, ale jej majitelom som uz ja. Ja som si totiz tu hudbu legalne kupil. Ked si vy kupite moje auto, mozete ho kludne pouzivat na prepravu.
Cely problem licencovania autorskych diel je v tom, ze tomu chyba logika a zdravy rozum. To je hlavny problem, preco to vacsina ludi obchadza. Ale vporiadku, nebudeme sa bavit o tom, ako je na hlavu postaveny autorsky zakon a cely system licencnych poplatkov, ktory je podla mna ucelovo postaveny a nasity na poziadavky organizacii kolektivneho vyberu autorskych poplatkov, toto je o tom, ze u nas stat povoluje vznikat x organizaciam - obcianskym zdruzeniam a vytvara im oporu v zakone na ich umele posobenie hraniciace s absurditou (minulorocne afery SOZA) a dviha mandle podnikatelom a prevadzkam, ktore su ich "vypalnictvom" terorizovane. A presne tak to bude a aj zostane kym nepride niekto, kto postavi logicky, spravodlivy a objektivny zakon o po verejnej diskusii (pretoze sa to tyka vsetkych) a bez vplyvu hudobnej lobby.
Snivam, ze?

Stale nechapete podstatu dusevneho vlastnictva. Ano nmozete hudbu pouzivat pre seba ale nie dalej sirit verejnym sposobom.

Súhlasím s komentárom, zaťažuje to podnikateľov aj finančne aj legislatívne. Riešenie je jedna platba jednému subjektu a nie viacerým o ktorých pôvode a práci podnikatelia ani nemajú znalosti. A či je vhodný spôsob výšky platieb? Je to na diskusiu.

Je priam zarážajúce, aké názory dokážu prezentovať dospelí ľudia. Bolo by fajn oprášiť si cudzie jazyky a navštíviť stránky ako WIPO (ktoré patrí pod OSN), alebo akúkoľvek legislatívnu databázu akejkoľvek krajiny v Európe alebo v civilizovanom (nielen západnom) svete. Na Slovensku si nikto nič "nevyloboval", neexistuje tu žiadna "preferenčná skupina" ani podobný nezmysel. Ochrana duševného vlastníctva sa do Slovenských pomerov a právneho poriadku premietla najmä po Bernskom dohovore.

Nebolo by od veci skúsiť sa jemne vzdelať, alebo si aspoň doplniť základné informácie, pred tým, ako si človek zmyslí k niečomu komplexnému sa vyjadrovať. Tento proces by následne zabraňoval, alebo znižoval mieru hlúposti, laickosti a nevedomosti v spoločnosti.

@ Pavol - skúste povzniesť svoju myseľ a predstavte si, že auto = hudobné dielo. Niekto auto vyrobil, niekomu patrí. Vy si ho môžete požičať na užívanie, alebo ho odkúpiť a previesť vlastnícke právo.

Tak isto niekto "vyrobil" hudobné dielo. Režim je nastavený tak, že si ho doslova môžete prenajať. Vy navrhujete, že si ho chcete raz a nadobro kúpiť (majetkové právo ho užívať), presne tak ako si môžete "naveky" kúpiť auto.

A teraz prejdime k ekonomickému rozmeru, keď už sa tak oháňame podnikateľským prostredím.

Auto si viete prenajať za napr. 20 EUR za 24 hodín užívania. No môžete si ho aj kúpiť, no už za 10 000 EUR.

Ok, tak teda autori, resp. organizácie kolektívnej správy, nebudú prenajímať všetky hudobné diela za 30 eurový ročný paušál, ale budete si ich môcť za 3000 EUR doživotne prenajať a púšťať vo všetkých svojich prevádzkach.

Rovnaká logika, rovnaká ekonomika. Rozdiel je v tom, že to už by ste brali vidle do rúk a do ulíc pri zachovaní tejto mentality.

Skúste sa doma zamyslieť nad tým, prečo Vám nerobí problém zaplatiť 200 EUR za program Windows alebo 50 EUR ročne za antivírusový program od ESET, no nedá Vám spávať uhradiť (nie jednému, ale miliónom autorom súčasne) 30 EUR za používanie celosvetovej hudobnej tvorby ročne v prevádzke.

Vážený pán Pavol, evidentne nepoznáte problematiku, čo Vám neprekáža v tom, aby ste šírili nezmysly o licencovaní Organizácií kolektívnej správy. Ochrana duševného vlastníctva, ktorej súčasťou je ochrana autorských práv je legitímnou normou, medzinárodne akceptovanou už od 19. storočia (1886, Bernská dohoda). Slovenská republika tieto právne normy realizuje na základe recipročných zmlúv so zahraničím, demontáž týchto noriem by bola namietaná na medzinárodnej úrovni.

Pridať komentár

Plain text

  • Nie sú dovolené žiadne HTML značky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
CAPTCHA
Bezpečnostná otázka (kvôli spamom). Vyriešte jednoduchú matematickú rovnicu a výsledok napíšte do prázdneho políčka.
štyri krát dva =
Vyriešte matematickú otázku a výsledok zapíšte v číselnom formáte.